Lower East Side

"Vymlouvat ti to nebudu," pokrčil rameny a podivně se ušklíbl. Jeho oči si ji prohlížely, chladně, ale zároveň s jistým zájmem. Jako by si prohlížel zvířátko v zoologické, které ještě neviděl.  Vlastně ani netušil ke kterému zvířeti by ji přirovnal, ale muselo by to být hodně temperamentní a agresivní zvíře, co na první pohled působí jako štěňátko na mazlení. Jo byla hezká, to ocenit musel... Pořád byl jenom chlap, chlap co miluje ženský. Ale tak maximálně na jednu noc, o víc nestál.

Pokud ji jeho stisk bolel, nedala to na sobě úspěšně znát... ale přesto mu bylo jasné, že příjemné jí to není. Nikomu by to nebylo příjemné. A pokud ano, byl by dotyčný asi dost zvrhlý. Což je paradox s ohledem na Gavriho vnímání bolesti, jejíž práh měl nastavený opravdu hodně vysoko... Bylo to díky jeho silné vůli. Dokonce sám v bolesti někdy nacházel jakousi útěchu. A to je zas důvodem, proč tak často vyhledává souboje. Všechno to nějak souvisí... Ironie. Tak jako tak, nakonec jí to zjevně přestalo bavit... škoda, protože jeho to bavit teprve začínalo. Prve schytal ránu podpatkem do nártu, kterou popravdě dvakrát nečekal, tudíž jí tu ruku pustil a vztekle zatnul zuby. "Skotina!" Zavrčel, aby si ulevil... k vlastnímu úžasu byl vážně naštvaný, což se mu v podobných situacích nestávalo... vždycky měl chladnou hlavu. Teď pěnil jako divoká řeka a to všechno jen kvůli ní! Další ránu schytal z vnitřní strany do stehna. Tak tohle holčičce nedaruje! "Ale to je škoda, právě jsem se začínal bavit..." Zasyčel na ni, ale nepohnul se... Nebyl zas takový hlupák, aby něco zkoušel, když seděl a pistole mu mířila přímo na hlavu. Svaly okolo čelistí mu přímo hrály, jak silně k sobě tiskl zuby. Stačila se šikovně odtáhnout dost na to, aby na ni nedosáhl a zároveň mohla vytáhnout tu pistoli, kterou ho teď držela v šachu. A tak, sic s nelibostí, pomalu a nepatrně přikývl aniž by se jinak pohnul, nechávajíc ji odejít.... A i přestože nenapočítal ani do dvou, ještě chvíli seděl na lavici, aby se uklidnil. Nehodlal ji pronásledovat, najede si ji jindy... Do doupěte vran se vydal asi o hodinu později, kdy se cítil lépe.

Nejakú dobu mala celkom kľud od naháňačiek, krádeží alebo čohokoľvek. Keď sa však dozvedela o možnosti zas niečo robiť, neodmietla. Nie, že by okrem úloh od Bleska a celkovo Svetlých vrán nemala čo robiť. Pomáhala tomu dievčaťu, Eve, a nejako okrem toho na vlastnú päsť išla proti jednej skupine zločincov. Blesk o tom nevedel, teda aspoň v to dúfala, pretože on zrovna nebol rád, keď zabíjali "nevinných ľudí." Jedine, že by to boli Temné vrany. Tentoraz to preto bola jej osobná vec. Jej vlastné konflikty s istou skupinou. Blížila sa k miestu, kde dnes mal byť jej cieľ. Zaistila samozrejme, menším klamstvom, aby sa tam aj nachádzal. Vedela, že by si nenechal ujsť také niečo, ako zaujímavé obchody. Ozbrojená bola svojou skrytou čepeľou, dvoma ďalšími dýkami, niekoľkými vrhacími nožmi, pre istotu ešte aj plne nabitou devinkou s ďalšou sadou nábojov, nepriestreľnou vestou pod trochu dlhším čiernym kabátom, a okrem neho na sebe mala ešte džíny, na ruke akési zvláštne hodinky, gumičku do vlasov, a na nohách ťažké, avšak vcelku pohodlné boty. A hlavne, bola v nich ešte rýchlejšia, aspoň tak sa jej to zdalo. Rýchlosť, obozretnosť, šikovné nápady, mrštnosť, či plíženie bolo vždy jej najväčšími prednosťami. Preto sa radila skôr medzi Pierka, než tých, ktorí používali svoju hrubú silu a silu strelných zbraní. Ona mala rada chladné zbrane, oceľové čepele, svoje vlastnoručne zdobené dýky, jej lásky. Išla svojim autom, prečo by predsa chodila pešo, ale odstavila ho odtiaľto nejaký kus, aspoň taký, aby nebola vôbec podozrivá, ani sa nedala zbadať, sledovať. Dúfala v to, že ten človek tam bude sám, prinajhoršom bude mať spoločnosť jedného človeka, alebo dvoch. Ale že tam prišli štyria, nečkala, no nič, s čím by si nedokázala poradiť, pokiaľ... Pokiaľ sa jej celú dobu podarí úspešne sa skrývať a následne využiť najlepší moment prekvapenia. A k tomu, človek, ktorý tam čakal, predstierajúc, že je díler, obchodník, bol v skutočnosti ďalší človek v tejto hre, ďalší, kto po nich išiel. Celé to chcelo dlhú prípravu, ale bude to stáť za to. Keď budú všetci štyria ležať mŕtvi na zemi. Sama seba nepovažovala za vraha. Nebola ako Temné vrany, ktoré zabíjali aj takých ľudí, ako Eva, len kvôli peniazom. Len preto, že niekto chcel. Ona to vlastne brala tak, že robí svetu láskavosť. Zbavuje ho takých nepotrebných ľudí, ako sú napríklad teraz oni štyria. Či Temné vrany. Skrýšu si spravila na polorozpadnutom balkóne celkom nízko pri zemi, odkiaľ celkom dobre videla dianie. A zároveň ju vidno nebolo. Pripravila si shakeny, podlhovasté vrhacie nože s naozaj ostrou špičkou, načúvala a čakala. Nebolo by jednoduchšie ich postrieľať? To zrovna nebol jej štýl, a nebola to zábava.

Kord Waltz vystupoval posledný mesiac pod tajným alliasom osobného strážcu istého nelegálneho priekupníka. Bola to cesta, ktorá ho následne mala nasmerovať k obchodom Temných vrán. Vôbec to však nebol Kordov štýl, pracovať v utajení a byť trpezlivý. Vedenie si však z nejakého neznámeho vôdodu myslelo, že bude pre tuto prácičku ako stvorený, no a preto ako správny vojak toto rozhodnutie nespochybňoval a jednoducho sa pustil do práce, v ktorej bol najlepší, minimálne teda podľa jeho vlastného úsudku. Jeho dočasný boss bol pozvaný do Lower East Side kvôli jednej obchodnej transakcii a Kord mu ako vždy za posledný mesiac robil osobnú ochranku ochranku. Na stretnutí stál bokom, očami skenujúc tmavú uličku. Podľa jeho osobného názoru to bolo najhlúpejšie miesto na stretnutie, no na jeho osobný názor sa nikto nepýtal, všakže. Navyše mu na tých sráčoch, s ktorými pracoval nezáležalo, potreboval sa len zúčasniť stretnutia, v ktorom sa, podľa jeho zdrojov, mala objaviť jedna Temná vrana, ktorá bola jeho cieľom. Úloha bola na dnes večer v skutku jednoduchá, zo stretnutia odíde ako jediný živý. Na sebe mal zateplenú, hrubú rifľovú bundu a pod ňou na oboch stranách dvakrát Luger P.08 v puzdrách. Vo vrecku dva boxery, ak by náhodou došlo na osobný stret. Zatiaľ však stretnutie vyzeralo hladko, s tým že mal dobrú pozíciu postrielať ich všetkých od chrbta. Stále však čakali na ďalšieho človeka, ktorý celý tento obchod vyvolal (teda Call ak som to správne pochopila? :D), ktorý sa ešte stále neobjavil. Kordov "boss" začínal byť nepokojný a Waltz spolu s ním, pretože stráviť ďalší deň s týmto imbecilom, radšej ho zabije rovno dnes a vykašle sa na nejakú hlúpu Temnú vranu. No rozkazy boli rozkazy a dnes sem prišiel kvôli eliminácii Temnej.

Už si dávno spravila prehľad a aj plán, ako to spraviť, aby zabila čo najviac z nich skôr, než si ostatní uvedomia, že sa niečo deje. No, vyzeralo to celkom nádejne. Na ulici, vyzerala, akoby tu zrovna nikto ani nežil, alebo všetci boli skrytí doma, nikde vonku ani živáčika, boli len oni štyria, a ten jej známy, akože obchodník. Cieľom boli oni štyria, prirodzene. Eric, mladý chalan, hral veľmi dobre divadielko, že im ide ponúknuť niečo, čo sa neodmieta. Skôr, než by stihli nabrať podozrenie, už jeden zo shakenov letí do mužovej tváre. S takýmto švihom a presnosťou, ktorú ona má naozaj dobrú, sa poľahky zabodol presne medzi oči. Ďalší letel smerom k druhému, vyššiemu a chudšiemu, ten však, na jej nešťastie, stihol zareagovať a uhol sa, takže ostrie ho škrablo cez líce a preletelo. Sakra. Už si vyslúžila ich pozornosť, čo nemala v pláne. Nemohla tu ostať dlhšie. Vošla preto dnu do budovy, o ktorej vedela, že ma aj zadný vchod. Zbehla schody a vyšla ním, aby sa mohla skryť za najbližší kontajner. Sledovala okolie a počúvala. V hlave si znova opakovala plán. Počula streľbu, a ona to síce nemohla vidieť, ale Eric práve zabil ďalšieho z mužov. Sám však dostal guľku do boku. Nevedela ani to, že jeden z ostávajúcich dvoch mužov, bola svetlá Vrana. Ale mala ho za svoj cieľ, ako jedného z tej nepodarenej partie falošných priekupníkov a zločincov. Na svojom účte mali ako zbrane, štetky, tak aj orgány a vlastne všetko, čo sa dalo špinavým spôsobom veľmi dobre speňažiť.

Kord bol nepokojný, cítil niečo vo vzduchu ešte skôr ako sa spoza rohu vynorila mužská postava. Mladík sa okamžite vyobrazil v Kordovej hlave ako Temná vrana, ktorá bola vlastne jeho priorotným cieľom. Čakal vša, pretože chcel vedieť, kam ďaleko až obchod zájde a zistiť, kto všetko je do toho zapletený. Tiež musel počítať aj s tým, že Temná vrana sem nemusela prísť sama a niekde ju čakali ukryté posily. Netrvalo dlho a vzduchom niečo preletelo a ostalo to zaryté v hlave jeho, už našťastie bývalého, dočasného bossa. Kord sa inštikntívne kryl zo strany, odkiaľ zbraň priletela, no stíhal ešte vnímať okolie. Úplne sa zameral na mladéhu muža, ktorého pokladal ze Temnú vranu a skôr ako sa ukryl za jeden z kontajnerov, vystrelil tak, že ho trafil do boku.
Z druhej strany ulice na neho niečo kričal jeho bývalý kumpán, no Kord ho mal už tak strašne plné zuby, že jedným rýchlym a plynulým pohybom na neho namieril jednu zo svojich dvoch pištoľ a odbachol ho. Posledné čo registroval, bol zmätený pohľad na jeho tvári.
"Špinavý hajzli," zamrmlal si sám pre seba a opatrne vykukol, aby mohol venovať malú spŕšku nábojov zostávajúce Temnej vrane. Nerobil si z toho nič, tí parchanti si to zaslúžili, pretože už dokonca aj niekomu ako on, čo zažil a videl iné veci sa z tejto cházky dvíhal žalúdok. A to už bolo čo povedať. Samozrejme nezabúdal ani na ďalšiu osobu, ktorá už z balkónu zmizla a pravdepodobne bola niekde dole v uličke. Prebil si zásobníky keď sa mu minuli a z bezpečného krytia pozoroval situáciu v uličke. Keď počul, že jeho protivník tiež prebíja, vyštartoval ako raketa zo svojho úkrytu. Skôr ako rozhnevaný býk, demolujúc všetko navôlok v plnej sile napálil do Temnej vrany a zhodil ho na zem tak, že na neho tiež dopadol. Na jednej ruke sa už leskol boxer, keď si ho Kord narazil na ruku a z celej sily vpálil vrane do tváre. Vedel vša, že jeho ďalší spoločník je niekde na blízku a tak sa telom Vrany kryl zpredu a zozadu mal za sebou stenu. Luger priložil k spánku vrany a pohľadom skenoval uličku.
"Tak fajn zlatíčka, čo tak sa ukázať skôr ako tuto hrdinovi napálim jednu do spánku podobne ako tým hajzlom, sktorými prišiel obchodovať?" zvalá jemne zachrípnutým hlasom do uličky.